Vojanko v Čičmanoch

Vatra, spev a zábava.

Miesto konania: nádvorie Kaštieľa v Čičmanoch, organizuje Kaštieľ Čičmany

Krátko z histórie. Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magicko-očistná funkcia. Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky. Tieto zvyky majú korene ešte v predkresťanských časoch, no niektoré gazdinky ich zachovávajú dodnes. Tento deň, kedy Jánovia oslavujú meniny, sa považuje aj za deň narodenia Jána Krstiteľa. Tento svätec bol považovaný za patróna kožušníkov, remenárov a pastierov. Práve pastieri tento deň považovali za svoj sviatok, oslavovali ho ohňami a bohatou hostinou.

Jánske ohne sa pálili v podvečer 24 .júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana, / vatra/ mládenci a pastieri postavili zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmilo zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Keď oheň dohorel mládenci a dievčatá sa rozišli. Popol z ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky „ malé fakličky, ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej sa na prvý krát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Ktorej sa neprichytil ostala slobodná.